Prví kresťania sa najčastejšie zhromažďovali na bohoslužby vo svojich domoch. Ako rástol počet kresťanov, cirkevná obec potrebovala vlastnú miestnosť – Dom zhromažďovania, ktorú nazvala „Patriaca Pánovi.“ Pán Boh poslal na svet svojho jediného Syna, ktorého umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie si v týchto dňoch pripomíname. Z vďaky a pokory začali veriaci neskôr stavať kostoly, kde si tento dar dodnes uctievajú.
Kostol, Boží chrám
Na Slovensku máme vyše štyritisíc kostolov. Sú súčasťou a dominantou prakticky každej obce či mesta. Aj filiálny pamiatkový kostol Narodenia Panny Márie v Tepličke zo 14. storočia je dominantou dediny. Kostol je predovšetkým sakrálnym priestorom, kde rozvíjame duchovné bohatstvo, živú vieru. Vytvára spoločenstvo medzi zhromaždenými kresťanmi a Bohom. V ňom sa konajú liturgické slávenia, vysluhovanie sviatostí, rôzne pobožnosti a modlitby. Dalo by sa povedať, že kostol nás sprevádza „od kolísky až po hrob.“ V ňom sme boli pokrstení, prijali sme a stále prijímame sviatosti, modlíme sa, prosíme, ďakujeme, spevom oslavujeme Pána. Veriaci môžu v kostole hlbšie vnímať Boží dotyk aj prostredníctvom umeleckých diel, obrazov a sôch svätých či nástenných malieb. Ale v strede našej pozornosti v chráme má byť náš Pán, prítomný v Eucharistii, ako spievame v piesni z JKS: „Ty si, Pane, v každom chráme, v svätostánku živý chlieb…“
Vďačnosť za kňazov
Kňaz má v kostole medzi veriacimi nenahraditeľnú úlohu. Je spojivom medzi Kristom a človekom, je vzorom, ako kráčať za Kristom, aby sme dosiahli večný život. Kňazi sa v kostole s nami a za nás modlia, hlásajú Božie slovo, slávia Eucharistiu, vysluhujú sviatosti a pričiňujú sa tým o väčšiu Božiu slávu. Buďme vďační Bohu, že máme vo farnosti kňazov, lebo nie všade vo svete je to samozrejmosťou, a preto sa za nich modlime. Ježiš nám hovorí, že budeme mať toľko a takých kňazov, koľko a akých si vymodlíme. Je chvályhodné, že sa v našom kostole pred každou svätou omšou modlievajú veriace ženy spolu s ostatnými za kňazov aj za nové kňazské povolania slovami: „Pane Ježišu, večný veľkňaz, zachovaj svojich kňazov v ochrane tvojho najsvätejšieho Srdca. (…) Pane, daj nám kňazov, daj nám svätých kňazov.“
Vďaka veriacim
Hovorí sa, že ako vyzerá kostol je aj vizitkou veriacich. Možno denne chodíme okolo nášho kostola a ani si neuvedomujeme, koľko ľudskej viery a úsilia stálo, pokiaľ nadobudol dnešnú podobu. Sme vďační predchádzajúcim generáciám, že postavili kostol, zveľaďovali ho a zachovali až dodnes. Veľká vďaka patrí aj v týchto časoch všetkým veriacim a dobrodincom, ktorí nezištne pomáhajú, štedro prispievajú a podporujú rôznorodé činnosti spojené s úpravami a opravami exteriéru i interiéru kostola, lebo bez ich príspevkov, by nevyzeral náš kostol tak dôstojne. Vďaka patrí všetkým, ktorí zabezpečujú chod kostola, od kostolníka, hospodárskej rady, obce až po rodiny veriacich, ktorí celoročne zabezpečujú čistotu, vkusnú úpravu a výzdobu kostola. Čo sa týka duchovnej oblasti, vďaka patrí pastoračnej rade, lektorom, organistom, spevokolu, miništrantom. Poďakovanie patrí ružencovému bratstvu, Modlitbe matiek, ženám, ktoré sa pred každou svätou omšou predmodlievajú a modlia spolu s veriacimi svätý ruženec. Aj týmito všetkými službami prispievame svojím dielom k dôstojnému sláveniu bohoslužieb, slávností a pobožností a vyjadrujeme svoj vzťah k Božiemu chrámu a aj tým oslavujeme nášho Pána. Naši kňazi to pri ďakovaniach vždy pekne povedia: „Pán Boh odmeň.“
Pamätný list
Vďačnosť veriacim veľmi pekne vyjadril niekdajší farár našej farnosti Ján Duda, ktorý po opravách interiéru kostola v deväťdesiatych rokoch minulého storočia napísal v apríli 1998 Pamätný list, v ktorom o. i. píše: „Tento pamätný spis bude svedčiť budúcim generáciám o veľkom úsilí veriacich filiálky Teplička o opravu Božieho chrámu. Ak čítame zoznam finančných darov jednotlivcov a rodín, dozvieme sa úžasné veci. (…) Pritom treba povedať, že väčšina tamojších veriacich dala toľko, koľko mohla, a to dobrovoľne a z lásky k Pánu Bohu. Zaželajme teda veriacim Tepličky, aby im obnovený Boží stánok slúžil na posvätenie ich samých. Aby radi tento chrám navštevovali, mali ho v úcte a láske, aby takto rástli vo viere a láske k Pánu Bohu nielen oni, ale celé generácie Tepličanov. Nech sa budúce generácie prostredníctvom čítania pamätného spisu dozvedia o veľkej láske a úcte, akú mali ich otcovia a matky k Božiemu chrámu, ktorý stojí uprostred ich dediny. Takto sa činy otcov môžu stať pre synov povzbudením vo viere.“ A jeho slová sú istotne aktuálne aj dnes.
Modliť sa za obrátenie
Je chvályhodné, ak je interiér a exteriér kostola pekne i vhodne upravený a všetko má svoje dôstojné miesto v ňom a náš Pán má z toho určite radosť. Oveľa väčšiu radosť však bude mať z toho, ak bude kostol zaplnený v čo najväčšom počte veriacimi. Lebo vieme, že po počiatočnej eufórii po páde bývalého režimu boli naše chrámy plné veriacich. Neskôr ich začalo ubúdať a niektorí celkom prestali navštevovať kostol. Dalo by sa povedať, že svojím spôsobom tomuto trendu „pomohla“ aj nedávna pandémia. Možno sú medzi tými, čo prestali navštevovať kostol, aj naši príbuzní, priatelia či známi, a preto sa nám treba modliť za ich obrátenie. Tak, ako sa modlí kňaz pri svätej omši počas tretej eucharistickej modlitby: „Milostivo vypočuj prosby tejto rodiny, ktorú si zhromaždil okolo seba a láskavo priveď k sebe, dobrotivý Otče, všetky svoje roztratené deti.“
Ježišu, dôverujeme v teba.
