Na našich životných cestách sa môžeme niekedy stretnúť s prejavmi viery aj prostredníctvom športu. Svedčí o tom športové podujatie Futbalový turnaj Tepličiek Slovenska, ktorý sa uskutočnil opäť po dvoch rokoch 2. júla 2022 v Tepličke nad Váhom (pri Žiline).
Krátko o turnaji
Tento rok sa uskutočnil už 24. ročník tradičného športového zápolenia „A“ mužstiev a internacionálov zo štyroch Tepličiek na Slovensku: „našej“ Tepličky zo Spiša, Liptovskej Tepličky, obce Tepličky pri Hlohovci a domácej Tepličky nad Váhom. Futbalový turnaj sa koná striedavo vždy v inej obci a za tie roky vznikli mnohé priateľstvá medzi hráčmi, fanúšikmi, obcami. Na začiatku všetkých účastníkov srdečne privítal starosta usporadujúcej obce Viliam Mrázik, ktorý o. i. pozval prítomných aj na prehliadku obce s vyše 4300 obyvateľmi i návštevu miestneho Kostola sv. Martina, v ktorom sú uložené ostatky Žofie Bošňákovej. Hráčom a fanúšikom sa prihovoril aj náš starosta Peter Lačný. Slávnostný výkop previedol miestny dekan Pavol Špita, čo bolo tiež milé, lebo väčšinou takéto výkopy absolvujú rôzne celebrity. Keďže podujatie trvalo celý deň, niektorí z nás sa vybrali aj do kostola.
Zo života Žofie Bošňákovej
V Loretánskej kaplnke, ktorá je súčasťou Kostola sv. Martina, kde sú uložené ostatky Žofie Bošňákovej, nás milo privítala staršia pani Justína Kozánková, ktorá nám veľmi ochotne priblížila jej život a poslanie.
Narodila sa 2. júna 1609 v Šuranoch v šľachtickej rodine, ako tretie zo siedmich detí. Od mala dostávala aj so svojimi súrodencami dobrú náboženskú výchovu, lebo ich vychovávala sestra nitrianskeho biskupa. Jej brat Štefan sa stal kňazom, neskôr nitrianskym biskupom. V sedemnástich rokoch sa vydala za baróna M. Šeréniho, ktorý však o pár mesiacov zomrel.
Vďaka vlastnému utrpeniu vníma utrpenie iných a hoci pochádza z grófskeho rodu, prejavuje lásku i pomáha každému núdznemu človeku, vdovám, sirotám, starým ľuďom, vďaka čomu ju volali anjel Šurianskeho hradu. V dvadsiatich rokoch sa vydala za šľachtica F. Vešeléniho, s ktorým sa po svadbe presťahovali do renesančného kaštieľa v Tepličke nad Váhom, kde sa im narodili synovia Adam a Ladislav. Spolu s manželom tu zriadili útulok s nemocnicou pre chudobných, chorých, opustených. Ako príkladná nábožná žena mala značný vplyv na manžela, deti i podriadený personál.
V roku 1644 za povstania J. Rákociho sa uchýlili na hrad Strečno, kde ochorela a 28. apríla vo veku nedožitých 35 rokov v chýre svätosti zomrela. Pochovali ju v krypte pod hradnou kaplnkou. V roku 1689 objavili na zrúcaninách hradu Strečno medzi asi 50 spráchnivenými rakvami a telami aj rakvu s neporušeným telom Žofie napriek tomu, že nebolo zabalzamované. V roku 1698 ju previezli do krypty kostola v Tepličke nad Váhom, odkiaľ ju v roku 1729 premiestnili do novopostavenej Loretánskej kaplnky.
Jej zachované telo bolo uložené v drevenej rakve s priesvitným skleneným vekom. 23. novembra 1997 nitriansky biskup Ján Chryzostom Korec oznámil začiatok procesu blahorečenia. 1. apríla 31-ročný Žilinčan vykonal barbarský čin – vyniesol truhlu z kostola a podpálil ju na dlažbe pred kostolom. Ostala z nej obhorená rakva s vyžíhanými úlomkami kostí a drobnými kovovými predmetmi. Osem dní ostala na tomto mieste silueta kríža. Odvtedy sú ostatky Žofie Bošňákovej (živé tkanivá ramien, časti mozgu a kostičiek), uložené v antikorovej urne v zamrežovanom výklenku v Loretánskej kaplnke.
Úcta k Žofii
Loretánska kaplnka so Žofiinými ostatkami roky priťahuje tisícky návštevníkov zo Slovenska i zahraničia, napr. Kanady, Nového Zélandu, Cypru, Maďarska atď. Žofia už za svojho života bola obľúbená medzi svojimi poddanými. Jej čnostný život, láska k Bohu, k ľuďom, manželská vernosť, spravodlivosť, štedrosť, dobročinnosť voči chudobným vzbudzovali u nich obdiv a úctu. Jej heslo bolo: „Po človeku majú zostať len dobré skutky, všetko ostatné odveje neľútostný čas.“
Obyvatelia Tepličky nad Váhom osobitne žijú duchom Žofie Bošňákovej. Nazvali po nej hlavnú ulicu, cirkevnú ZŠ i Dom pokoja a sú vďační za jej príhovor, ktorým boli viacerí ľudia uzdravení. Žofia robí doslova „divy“ v tejto dedine, lebo 18. júna bol vysvätený v poradí 32. kňaz, ktorý pochádza z tejto obce (18 žijúci), i 15 rehoľných sestier. V čase našej návštevy sa modlil v kostole práve novokňaz Peter Majerčík, CM, ktorý nás pozdravil a udelil novokňazské požehnanie. Z neformálneho rozhovoru s p. Kozánkovou i s domácim starostom vyplynulo, že Žofia má iste vplyv na počte kňazských i rehoľných povolaní z obce.
Aj keď z víťazstva na turnaji sa tešili domáci futbalisti (naši boli druhí), ostatní hráči i fanúšikovia sa mohli tešiť z príjemnej atmosféry, dobrého futbalu, utužení priateľstiev a z Tepličky nad Váhom si mohli o. i. odniesť aj duchovné povzbudenie z návštevy kostola s odkazom čnostného života, možno už čoskoro blahoslavenej Žofie Bošňákovej. A o rok sa môžeme tešiť na jubilejný 25. ročník u nás na Spiši, v Tepličke nad Hornádom.
Pre zaujímavosť: TV LUX 26. júla večer vysielala reláciu Teplička nad Váhom, obec Žofie Bošňákovej.
Jozef Sendrej, Teplička
Literatúra: Hromník, Milan, 2009. Žofia Bošňáková. 2.vyd. Trnava: Dobrá kniha
